Adam Klanica: futbalový tréner pre novú generáciu hráčov

Žije, dýcha, miluje šport.

Práve táto vášeň z neho robí trénera, o ktorom každý mladý futbalista sníva. Je otvorený zmenám a inováciam vo svete športu, no nikdy na úkor kvality; a robí všetko preto, aby zlepšoval seba a svojich hráčov.

Ako to robí? Aj túto otázku som sa ho spýtala v našom dnešnom rozhovore:

FB: @fussballfotograf.at IG: @vrano_fussballfotograf

1. Aký máte vzťah k športom?

Pre mňa je jednoznačne šport jedna z najdôležitejších súčasti života. Od malička trávim celý môj voľný čas športom – či už hraním, pozeraním, alebo trénovaním. Keby som mohol, venoval by som sa športu aj 24/7.

Okrem iného som zo športovej rodinky; moji rodičia, moji starí rodičia, všetci športovali na rôznych úrovniach. Tým pádom som aj ja bol od malička vedený k športu. Plával som, hrával som tenis a futbal, ktorému som sa neskôr začal venovať teda aj na pokročilej úrovni. Dodnes je futbal mojou srdcovkou no vo voľnom čase hrávam aj hokej volejbal, či tenis.

2. Čo vás oslovilo na futbale, narozdiel od iných športov?

Určite by som rád podotkol, že som si futbal vybral sám. Nikdy ma do toho nikto nenútil. Veľmi rýchlo som však zistil, že ma futbal najviac baví a ešte mi aj veľmi ide.

3. Vždy ste vedeli, že chcete byť futbalovým trénerom?

Určitým spôsobom, áno.

Je veľa hráčov, ktorí radi hrajú futbal a počúvaju trénera a tým to končí, čož je samozrejme v poriadku. Mňa však vždy bavilo aj to, ako určité veci na ihrisku fungujú. Rozmýšľal som napríklad nad hrou z pohľadu trénera, a zaujímalo ma prečo náš tím hral takto a druhý inak, prečo sme občas používali jednu stratégiu a občas druhú.

Okrem toho som bol na ihrisku skoro stále zranený. Dostalo sa to až do takého bodu, že som sa na zápasoch viacej obával potenciálneho zranenia než som sa tešil z hry. Nikdy som síce nemal nejaké seriózne zranenie, no bol som zaseknutý v cykle: zraniť sa počas hry, dať sa dokopy, opäť začať trénovať, dať sa do formy, zraniť sa počas hry… Už ma to nebavilo. Ani som sa nemohol naplno sústrediť na hru… Tým pádom som ani tak dobre nehral, a necítil som sa komfortne s mojim výkonom.

V tomto období sa mi naskytla ponuka trénovať U8 a U9 v Petržalke. Povedal som si, že to vyskúšam, a sám som netušil ako veľmi a rýchlo ma to pohltí. Okrem iného, ako tréner môžem byť stále zranený a nikomu to vadiť nebude 🙂

Moje ambície však nekončia pri tréningu detí. Každý však musí niekde začať, a väčšina trénerov (pokiaľ nejde o bývalých profesionálnych futbalistov) začína s malými deťmi a postupne sa prepracuje do vyšších líg a vekových kategórií. Mojim cieľom je stať sa profesionálnym trénerom mužov, ale chcem sa tam dopracovať pomaly a postupne. Keď už budem v takej pozícií, chcem si byť istý, že viem poskytnúť najkvalitnejší a najefektívnejší tréning.

4. Ako by mal podľa vás vyzerať efektívny tréning?

Na futbalový tréning je strašne veľa pohľadov, nehovoriac o tom, že sa futbal stále vyvíja. Kedysi sa trénovalo úplne inak ako teraz. Efektivita tréningov sa však stále zlepšuje.

Napríklad, efektívny tréning by sa mal čo najviac podobať na zápas. Viete, ako povedal José Mourinho po príchode do Anglicka, ani klavirista sa neučí hrať na klavíri tým, že behá okolo klavíra :). Je teda dôležité, aby hráč trénoval v takom tempe, v takej intenzite a v takej kvalite, v akej by hral aj na zápase. Tým pádom nebude musieť “prepínať” na vyšší level z tréningu na zápas.

5. V posledných rokoch vyšli štúdia, ktoré poukazovali na to, že deti často ukončia svoju športovú kariéru práve preto, že sa necítia angažované a nadšené z tréningov. Ako by ste sa vy, ako tréner, snažili predchádzať takejto situacii?

Aj ja akurát trénujem takú vekovú skupinu, ktorá prichádza do puberty & nachádza iné zábavky ako frajerky a flákanie s kamarátmi. Osobne však nemám skúsenosti s tým, že by boli deti drzé alebo robili príliš veľkú neplechu. Futbal je pre nich predsa len niečo, čo si vybrali, čo ich baví.

Pre mňa ako trénera je dôležité to, aby som podal tréning zábavnou formou. Musí byť náročný, ale to neznamená, že nemôže byť aj zábavný. Toto je teda nový trend a veľký skok od starých tréningových praktík, ale deti ho veľmi oceňujú. Tiež je pre mňa dôležitá komunikácia s deťmi. Keď má dieťa v tomto veku problémy, treba si ho vypočuť, nasmerovať ho správnym smerom a prípadne mu ponúknuť druhú šancu. Treba ho totiž udržať vo futbale (alebo akomkoľvek inom športe) aby to neoľutovalo keď bude staršie. Preto možno treba byť na to dieťa aj trošku prísnejší v tomto veku a viesť ho k tomu, aby sa na ten šport nevykašľalo… Keď sa naň vykašle, je veľmi pravdepodobné, že sa k nemu už nevráti…

6. Myslíte si že sa zhoršil vzťah detí k športu?

Viete čo, ja si to ani nemyslím. Teda, skôr myslím, že vzťah detí k športu závisí hlavne od rodičov. V tomto smere sa zhoršilo to, že rodičia nemajú čas alebo nie sú ochotní rozvážať deti na tréningy a podporiť ich športovú aktivitu v mladom veku. Ak však deti majú kde športovať a sú k tomu vedené od malička, tak športovať chcú a baví ich to viac ako počítače/socíalne média. Keby si mali vybrať medzi hodinkou na futbale a hodinou na Instagrame, stále by si vybrali futbal. Netreba im teda ani zakazovať mobily, ale treba ich aktívnejšie viesť k športu a pohybu.

7. Aký vplyv má technológia na šport?

Keď si ľudia môžu sledovať pokrok, keď si môžu porovnávať výkon s kamarátmi, tak ich začne ten šport baviť viac. Je to určite návykové. Povedal by som teda, že technológia športu veľmi pomáha a pridáva možnosti na to kde, kedy a ako športovať.

8. Nedávno ste deťom spravili tréning s interaktívnou stenou MultiBall. Ako by ste ohodnotili túto pomôcku čo sa týka futbalového tréningu?

Ja mám veľmi rád technológie rôzneho druhu, takže ja som vždy mal doma rôzne takéto športovo-technologické pomôcky.

Super vec na MultiBalle je tá, že to zbiera reálne dáta o výkone a pokroku hráčov, ktoré môže tréner využiť. Určite je to pomôcka, ktorá sa v správnych rukách a na správnych miestach dá veľmi dobre využiť na futbalový tréning. Hlavne myslím, že by to bolo super na individuálny, doplnkový tréning hráčov.  

9. Na záver, v akom smere vás šport posunul dopredu? Alebo, ako teda šport zlepšuje život?

O zdraví sa snaď ani vyjadrovať nemusím, to je jasné 🙂

Okrem iného však šport pomáha budovať dôležité vlastnosti a schopnosti ako odolnosť, disciplínu, zodpovednosť, samostatnosť, manažment stresu a času. Napríklad, pred skúškami alebo maturitami sú deti vystresované a veľmi ťažko znesú zlú známku. Nie sú totiž zvyknuté prehrávať, čeliť neúspechom a spamätať sa z nich. Každý športovec však prehru pozná a vie, že svet neskončí kvôli jednému zlyhaniu alebo jednej prehre. Naopak to zoberie ako znamenie, že treba zamakať a nabudúce treba pre úspech spraviť viac. Šport tiež zlepšuje prácu pod tlakom a prácu v kolektíve; čiže, keď prvýkrát zavíta športovec do pracovného prostredia, je lepšie pripravený pracovať v tíme a prijímať a aplikovať spätnú väzbu.

Viac nájdete tu 🙂

Facebook
Twitter
LinkedIn